<-------------------------------->
<------------------------------------------------------------->
nespriatelujem s blogmy ktoré majú menej ako 20 ľudí za deň
<------------------------------------------------------------------------->

SARAH - 2.diel - som ako tá žena

22. června 2010 v 22:04 | Forewer-Sisi* |  príbeh: SARAH
by: forewer-sisi.blog.cz

Som ako tá žena


Prehľadala som celú miestnosť no akoby sa vyparil. Ja už neviem či som blázon alebo som naozaj výnimočná ? Ja už neviem a ani to neriešim, pomaly si začínam zvykať. Bolo 8:45 takže som musela ísť do školy. V škole mi Jana povedala že sa so mnou už nebaví. V tej chvíli som jej povedala maj sa i keď mi to bolo ľúto. A tak som sa cez deň bavila s Peťom, Denym a s Tiborom. Moja partia je totiž odo mňa staršia a tak v škole som bola s Janou ale zrejme sa to zmenilo. No nič všetko sa raz končí. Prišla som domov a išla som na internet. Začala som si písať s Peťom.
Sára pošlem ti príbeh OK ?
Dobre, ale je smutný alebo veselý ?
Uvidíš
No tak ho už pošli
Tu máš :
Príbeh chlapca  ***
Príbeh ktorý sa naozaj stal príbeh ktorý pomaly umieral príbeh o ktorý sa nikto nestaral len jediná žena ktorá svoj cieľ  nedokončila. V jeden deň ako každý iný Matúš vstal a išiel do školy. Školu mal síce ďaleko  ale už má 17 rokov zvládne to. Matúš sa rozhodol ísť skratkou cez opustenú uličku. Ale nečakal že ho niekto prepadne. Jeho mama keď už bolo  päť hodín poobede zavolala políciu no tá povedala že je mladý a že sa určite vráti. Nevrátil sa ! Volala políciu znovu. Riešili to pátrali ale povedali že viac sa nedá robiť že robia čo sa len dá. "Policajti robia všetko čo môžu, nemôžeme od nich žiadať viac" dodal Matúšov otec. "Neviem ako môžeš niečo takéto povedať, niekde ho uväznili  a on teraz umiera od hladu a smädu". Matúšova mama sa nevzdávala keď dopovedala tú vetu sadla si do kresla a začala plakať. Ale nevzdávala sa! "Ak to nebude riešiť polícia  tak to budem riešiť ja ! " dopovedala. Matúša zavreli úplne niekde mimo mesta v opustenej chatrči uväznili ho o železnú posteľ poliali ho vodou nech si trpí a odišli. Nechali ho tam ! Matúš bez vody a jedla pomaly umieral bol dehydrovaný a strácal vedomie. Bol bledý ako stena a oči mal červené. Nevedel kde je no zrazu sa mu začalo zostrovať a videl plno iných železných postelí na ktorých boli mŕtvoly. Len ale jedna jediná sa naňho pozerala a trochu klipla očami.  Bola celá od krvi a dokonca bola cela dorezaná a na niektorých častiach tela mala už len kosti. V tom jej hlava klesla dolu a bolo jasné že umrela. Matúš sa bál a nevedel čo robiť ledva videl, bol tak unavený a v bolestiach sa predsa nedá spať. Prešiel týždeň a Matúš len vodou s ktorou bol oliaty vedel žiť pomaly umieral. Jeho mama sa zatiaľ dostala dosť hlboko do prípadu a začala sa oňho veľmi zaujímať. Na druhý deň na to prišla a hneď to miesto išla preskúmať. Nič nikde len jedna opustená budova. Skúsila to teda tam. Keď vošla hneď Matúša zbadala. Odviazala ho a išla mu dať napiť. Ale jemu sa voda vylievala z úst. Bol mŕtvy ! "nieeeee to nie je pravda ! Pane bože daj aby ožil" zbytočne jeho mama prosila keď prišla sanitka už len potvrdili to čo všetci vedeli. Jeho mama sa dní a nocí snažila zaspať ale nedalo sa keďže vedela že Matúš ju už nikdy neobjíme a ani sa na ňu neusmeje. Hľadala vraha ale po mesiaci vedela že je to zbytočné. Svoj osud už nikdy nedokončila a naveky bude v mysli mať ako ho videla.
*********************************************
mohol si Peťo povedať že je až tak smutný  nemám rada smutné príbehy lebo potom plačem
a čo je zlé na slzách ?
no nič ale potom som celý deň smutná
aha tak sorry
to už je teraz jedno
Tento príbeh bol naozaj smutný a slzy mi tiekli dolu lícom. Make-up sa mi rozmazal a vyzerala som ako emo. Ten príbeh pre mňa znamenal veľa aj keď som ho nepoznala pretože je to strašne citové a asi by som to neprežila keby sa niečo také stalo mne. Bola som s toho smutná asi celý deň. Som zvedavá čo sa mi pritrafí dnes. Pomaly si začínam na tieto duchárske hrádky zvykať. I keď teraz hovorím v pohode ale keď sa to deje som úplne posratá od strachu. Liezlo mi to na nervy a tak som sa úplne opila. Domov som  prišla zo super náladou  ale potom sa mi v hlave ozývali hlasy. "si šibnutá", "si blázon", "dnes umrieš Sára". Bola som zmetená  ten príbeh potom tie hlasy a ešte aj Jana. Chcela som sa podrezať a tak som prišla do kuchyne, chytila do rúk nôž a držala ho nad žilami. Váhala som či áno či nie a zrazu som pred sebou videla človeka ktorý zabíja môjho nevlastného otca. A tak som už bola presvedčená že toto ja už trpieť nebudem a tak som sa podrezala. Bolelo to a stratila som vedomie. Keď som už začala rozvidnievať videla som veľmi jasné svetlo. No bolo to svetlo v nemocnici. Mama zrejme prišla domov skôr a tak zavolala záchranku.
Prečo si sa podrezala, vieš ako som sa bála či neumrieš toto už nerob nikdy" hovorila s plačom mama.
Mami ja už nechcem žiť, nemám už žiadnych kamarátov a stále vidím duchov robia mi zle a ja sa bojím a veľmi mami
To sa ti len zdá
Nezdá aj doktor mi to potvrdil
Myslíš psychiatra Rowlinga  ?
Áno veril mi ale mala som pocit že mi to hovorí len preto aby som si nemyslela že som blázon
Ale kedy si tam bola ?
V pondelok o 8:30
Ale veď on v pondelok zmizol
Mami bude to znieť divne ale zmizol vďaka mne pretože som mu to povedala a on zrazu zakričal a už som len videla bielu osobu ktorá hneď na to zmizla
verím ti
a mami dnes som videla ako do Dana niekto zapichol nôž
neboj všetko bude OK môžeš ísť už domov tak pod
Mama asi  5 x volala Danovi (môjmu nevlastnému otcovi) ale nezdvíhal. Nakoniec jej niekto zdvihol a tak som načúvala.
Dano ?? to si ty
Prepáčte ja som policajt Will váš manžel práve havaroval
A bol to silný náraz ?
Nie ani nie len...
Takže je v poriadku ?
Pani on sa totiž napichol na tyč ktorá bola vzadu v aute
Takže je mŕtvy ??? a začala mama plakať.
Prepáčte . úprimnú sústrasť
Keď som to počula aj ja som sa rozplakala. Podišla som k mame.
mami ja som ti vravela že to ja zaviňujem , prv lekár teraz Dano a aj som ti hovorila že to čo som videla ako do Dana niekto pichol nôž to bola tá tyč
Pre boha ty máš pravdu . a plakala ešte viac ako pred tým
 Mami čo mám robiť bolo lepšie keby som sa zabila
Nie musíš bojovať  ale prečo ty ? pane bože
Ja neviem mami mala som radšej umrieť
Bude to znieť strašne Sára ale mala, lebo takto len ďalej  budú umierať nevinný ľudia. Ja už ťa nemám rada Sára si postrach mala by si ísť preč aby som náhodou neumrela aj ja.
Čože ako to môžeš povedať som tvoja dcéra, mami to nemyslíš vážne, povedz že to nemyslíš vážne . a plakala som a vedela som že mi to nepovie
Prepáč ale zbalím ti veci a pôjdeš na nejaké liečenie možno ti len šibe a všetko je len náhoda
Mami sama tomu neveríš ! Pamätáš ako som bola malá a ty si mi hovorila princezná ? mami to nie si ty to je ten duch si posadnutá duchom. A plakala som a plakala. Nemohla som uveriť že mi to mama povedala. A mala pravdu aspoň v jednej veci že by som sa radšej mala zabiť.
Pamätám ale to si bola normálne dievčatko ja chcem mať pokojný život i keď viem že na to celý život budem myslieť.
Neverila som vlastným ušiam ale povedala som "OK aj tak som ťa veľmi nemala rada" i keď to nebola pravda.
Zbalila som si veci a navštívila som Peťa a prespala u neho. Hrali sme človeče nehnevaj sa, šach, monopoly a na koniec sme mali ísť spať ja som spala na nafukovacej posteli. Ale stále som myslela na mamu. Povedala som si že prídem o mesiac za ňou a možno ma z radosťou privíta. Začali sme sa rozprávať o tom čo sa mi deje ale stále som trepla hovadinu, lebo stále myslím na mamu. To čo mi povedala nebolo normálne. A tak som začala plakať.
Sára, plačeš kvôli tomu príbehu ? opýtal sa ma Peťo
Nie ale kvôli mame povedala mi že sa mam zabiť
A to už prečo ?
Vieš ja vidím duchov a veľa ľudí vďaka mne zomreli a mama mi povedala že ma už nemá rada a že mám ísť preč a najradšej by bola keby som sa zabila
Ja na šťastie duchov nevidím, ale neboj všetko na koniec dopadne dobre. Tak neplač OK ?
Tak dobre
Vedela som že toto už nikdy nedopadne dobre ale presviedčala som sa že hej. O hodinu som na to ani len nemyslela. Ja som sa prezliekla do Peťových vecí a on do mojich. Robili sme si srandu. Spať sme šli až o 0:30 ja som spala na tej nafukovacej posteli a on na svojej. No potom sa mu vrátil domov brat Mišo. Je od neho starší a nosí značkové veci, géluje si vlasy a má náušnicu v uchu a smrdel po cigaretách. Po chvíľke aj on išiel spať. Mne to bolo trochu blbé preto že spal s nami v jednej izbe ale na svojej posteli.
Ráno sme vstali ale Peťo tam nebol. Išla som sa spýtať jeho brata ktorý už o 7 ráno bol hore. " ja neviem  myslel som si že je niekde v izbe". A teraz som sa už bála čo keď znovu ja za to môžem och bože. Spomenula som si na ten príbeh. Išla som na Peťov notebook aby som si o ňom viac zistila. "Mám to !" vykríkla som.  Išla som za mojou partiou a išli sme ho hľadať mala som 10 určených miest kde by mohol byť. Za 5 hodín sme prešli 4 miesta kde by mohol byť. Nebol tam. Hľadali sme ďalej. Po 5 hodinách sme prišli na 8 miesto. To bolo úplne opustené a tak sme aj tam šli. Mala som s toho zlý pocit. Bola to nízka budova a celá zničená. Mala dlhú chodbu a po stranách mala dvere. Do každých sme sa pozerali v jedných boli mŕtve zvieratá v druhých plno krvi. V jedných dverách do konca boli dve kostry, reťaz a bič. Pokračovali sme, jedné dvere ktoré som otvorila boli cele krehké. A keď som sa pozrela čo je za nimi vykríkla som. Bol tam Peťo. Bol pripevnený o stenu a mal vyrezaný do krvi nejaký znak na hrudi.  Rozutekala som sa za ním. Ale zrazu sa tam objavila nejaká pani v bielom a tá mi povedala že prv si musím vyrezať na hruď tiež ten čudný znak. Urobila som to i keď to veľmi bolelo.
a teraz ste nerozlučný ak umrie on aj ty a umrieš ty aj on. povedala
dobre tak ho už puste
ako si praješ
Spadol na zem hneď som ho zdvihla a podala mu šaty lebo bol úplne nahý. Pobozkal ma aj ja jeho ale potom som ho rýchlo zobrala za ruku a šli sme.  Keď sme prišli ku nemu rozplakala som sa ale on tiež.
je to moja vina ja som to vravela
nie je to tvoja vina
Potom mi to dávalo súvis.
Vlastne ty si bol ako ten Matúš s príbehu a ja ako tá žena
No vlastne áno
Takže znovu sa to dialo vďaka mne
Neboj všetko bude v pohode
Bola som tak unavená že som zaspala na ich pohovke.
Zrazu som spadla a bola som sama v izbe. A potom som počula nejaký výkrik.
aaaaaaaaaa Sára
čo je Peťo ?
neviem sa hýbať prosím príď tu






     

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 
navštív môj bývaly blog MS-hey nech obžije aspoň kúsokň