<-------------------------------->
<------------------------------------------------------------->
nespriatelujem s blogmy ktoré majú menej ako 20 ľudí za deň
<------------------------------------------------------------------------->

SARAH - 1.diel - teta Alžebta ste to vy ?

22. června 2010 v 21:50 | Forewer-Sisi* |  príbeh: SARAH

by: forewer-sisi.blog.cz

Teta Alžbeta ste to vy ?


V jeden obyčajný večer som si ako stále písala domáce úlohy. Ale bála som sa, no nevedela kvôli čomu. Mala som strašne zlý pocit akoby som dnes mala umrieť. A tak som prestala písať domáce úlohy a išla si pozrieť televíziu. To ma upokojilo. Len škoda že som bola sama doma teraz som často sama kvôli maminej a ocovej práci. Televízia sa z ničoho nič vypla. Nešlo zapnúť ani počítač a ani lampu. Išla som teda za mojou susedou či nevie čo sa deje. Klopala som ale nikto nič. Videla som ako spoza dverí preniká svetlo, žeby ho zabudla vypnúť ? pochybujem. Tak som ich vyrazila ako vo filme. Nikoho som nevidela. Prešla som celý byt len obývačku nie. Tej som sa stále bála keď som u tej tety bola. Stále mi naháňala hrôzu od kedy som tam videla jej čiernu mačku o ktorej som nevedela že ju vôbec má. Tak som teda vošla. To čo som videla by nikomu nebolo príjemné. Tá teta tam bola obesená na lane. Rozutekala som sa po tej chodbe a niečo ma naháňalo a kričalo za mnou "Neublížim ti ! len ťa zabijem ha haha". Bežala som rýchlo domov ale žiadny kľúč mi nesedel do zámky. Bolo to ako z hororu. A bolo to vlastne ako zlý sen. Zrazu išiel výťah a ja už som to nezvládla a začala som plakať a sedela skrčená pred dverami. Keď výťah pristál na našom poschodí vravela som "Nieee" Ale keď som uvidela mamu a otca, rozutekala som sa za nimi. Bola som rada že je to preč pýtali sa ma prečo sa bojím. Ale nepovedala som im nič. Bola som tak vystrašená, že ak by sa ešte niečo dnes stalo tak asi by som to už nezvládla. Možno som len šibnutá no možno nie. Možno je to môj osud vidieť také veci ako dnes. Ráno som na to aj zabudla no vtedy som si spomenula na tú tetu "ja som ju tam nechala !". Išla som jej zaklopať ale otvoril mi jej manžel ktorý sa vrátil teraz nad ránom z práce. Spýtala som sa ho ako sa má teta, chcela som byť nenápadná. "Ak chceš tak ju tu zavolám" povedal mi ujo Ronald . Tá teta Alžbeta tu predo mnou stála a povedala že sa má dobre. Začala som si myslieť že mi buď šibe alebo že sa mi to snívalo. Pozvala ma do vnútra. Rozprávali sme sa a potom mi povedala že má sestru a sú dvojičky. Niekto jej zavolal tak sme prerušili rozhovor. Volali jej z nemocnice jej sestra sa vraj obesila vo vlastnom byte. Teta Alžbeta sa rýchlo obliekla a odišla do nemocnice. A teraz mi to dávalo súvis mala som to vidieť. Tú ktorú som videla obesenú v tety Alžbety byte to bola jej sestra ktorá sa obesila a preto som to videla u tety Alžbety byte lebo vraj boli pohádané. Jej sestra sa zrejme dosť trápila a tak sa obesila a ja som vlastne videla už len to čo sa stalo v jej sestry byte. Zavolala som mojej kamarátke Jane a tá mi prišla pomôcť. Ale keď som jej povedala o čo presne ide povedala mi že je to hlúposť a že ju chcem iba vystrašiť. Mám predsa 14 rokov nie 20 ja nie som žiadna osoba ako s filmu stratené duše. Som ešte dievča ktoré sa rado baví a nie žiadny lovec duchov. Čo robiť ??? ja neviem a pýtala som sa sama seba tú istú otázku. Tak teda povedala som to mame aj tej tete Alžbete. Nechceli mi veriť. Teta Alžbeta mi povedala že o chvíľu bude pitva. Som veľmi zvedavá ako to dopadne či to bude tak ako som vravela. Ja už neviem čo to všetko je či mi šibe alebo mám ilúzie no nedáva mi to žiadny zmysel. Išla som teda von za mojou partiou tí ma na šťastie nepovažovali za bláznov ale verili mi. A tak som bola von až do desiatej večer a potom ma odprevadili až hore do bytu. Zazvonila mi teta Alžbeta na dvere a povedala že pitva dokázala že je to tak ako som vravela. No i tak mi nik neveril. Keď som už šla spať videla som tú sestru tety Alžbety ako stojí pred mojim balkónom a vlasy má strapaté, je v nočnej košeli a zrazu jej s očí vyteká krv aj s úst aj s uší. Zatvorila som oči a keď som ich otvorila nebola tam ale balkón bol otvorený a záclona fúkala ako s hororu. Len viem že sa mi to nezdá lebo balkón sa sám neotvorí. Kým som zaspala trvalo dlho. A tak som si predstavovala  seba ako som v škole a mám na sebe top ktorý som videla minulý týždeň v obchode. Krásna predstava len som sa nemohla uvoľniť lebo som sa strašne bála ale naozaj strašne.  A tak som sa schúlila do klbka a snažila sa zaspať. Nebolo to momentálne ľahké ale napokon som zaspala  krásne ako by nič. Mala som strašné sny. Išla som temnou uličkou a na konci chodby bol prázdny kríž. Počula som akoby niekto chodil za mnou a tak som sa prudko otočila tam a späť. Zrazu na tom kríži bola mŕtvola a mala všetko od krvi. Vtom som sa prebudila a bola zadychčaná ako pes. Mám pocit že je to nejaké zlovestné znamenie. Bolo 00:30 hodín. Povedala som si že ráno zavolám mojej partii a teraz pôjdem spať. Ale nedalo sa stále som myslela na ten čudný sen. A tak som vytiahla baterku a denník a začala písať čo sa mi deje. Ale zrazu spadol v kuchyni tanier. Oco a mama mi už dávno spali a tak nechápem ako to že spadol.  Prišla som do kuchyne a naozaj tanier bol celý rozbitý na zemi. Zľakla som sa v tom mi začala blikať baterka . Niekto sa mi tenkým dievčenským hláskom smial "cha chacha cha cháá" , zľakla som sa. "čo sa to deje dajte mi už pokoj nájdite si inú obeť nie mňa" vravela som. " Pod sa hrať chi chi chi" vravelo to na mňa. To čo sa dialo nebolo normálne. Rýchlo som šla do postele. A stále mi to z hlavy nevyšlo von. Stále ma volalo von aby som sa išla hrať a smialo sa detským hláskom. Pripadala som si ako v horore a mala som strašne zlý pocit. Bola som skľúčená do klbka. Asi po hodine som znovu zaspala. Znovu  sa  mi snívalo niečo strašné. Bola som v hlbokej jame kde boli hady. Začali ma tie hady jesť a ja som bola celá od krvi. Škriabala som sa von s jamy a keď som vyšla  utekala som preč po dlhej trati. Zrazu som niekde spadla a padala hlboko a hlboko niekde do tmavej prázdnoty. Tam keď som dopadla tak ma začali kusať psy a ja som ležala ako mŕtva. Začala som sa tackať ako postihnutá a vravela som " didlee še hee lal" ako postihnutá naozaj. Ale to didlee še hee lal čo som vravela nemôže byť ako nič. Podľa mňa to niečo znamená niečo hrozné alebo nejaké zaklínadlo. A v tom som sa celá mokrá zobudila na to že už je ráno. Ale aj tak to čo sa mi deje je zrejme hlúposť asi mi šibe. Pôjdem ku psychiatrovi a myslela som to vážne. Bola som odhodlaná že to urobím a myslela som si že mi doktor pomôže. Ten mi veril a vtedy som už bola pomätená. Zrejme to čo sa mi deje je skutočnosť a mne nešibe ale je to pravda.
tak pán doktor čo mi je ?
no tak teda zrejme si niekde bola v nesprávnu dobu na nesprávnom mieste a tí duchovia si ťa našli
viete ja sa stra.... . no nedokončila som
áááááááááááá  Sáraaaaa
pán doktor, pán doktor! Pane bože !!!

AKé TO BOLO ?
čO SI MYSITE AKO TO BUDE POKRAčOVAť ?
čO BY STE UROBILI VY NA JEJ MIESTE ?
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Páči sa ti môj blog ?

Áno, je perfektný WOW 53.4% (47)
Je Peknýý =* 12.5% (11)
Celkom pekný =° 14.8% (13)
nič moc 6.8% (6)
nepáči sa mi 12.5% (11)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 
navštív môj bývaly blog MS-hey nech obžije aspoň kúsokň